Michal Bogár – Priame spoje

Prečo priame spoje?

Hlavne preto, že každý deň prinášajú iné obrazy a príbehy a okrem toho sú v nich aj odchýlky a nepresnosti, ktoré obsahuje zrejme každý priamy spoj a tie sú možno ešte zaujímavejšie než pôvodná téma.

Teória vedľajších produktov funguje…

Pre mňa sú to moje trasy po meste, neopakovateľné ranné svetlo, schody a podzemná pasáž na konci našej Kozej ulice, ktorá síce nevedie do stanice rýchlodráhy, ako by sa mohlo zdať, ale vznikajú v nej rovnako bizarné situácie ako v podzemnom labyrinte parížskeho metra, povedzme pri Châtelet – Les Halles.

Zaujímajú ma paralely medzi mestami. Ich veľkosť je často neporovnateľná, ale napriek tomu majú podobné problémy, s ktorými sa musia vysporiadať. Sú to nábrežné promenády, ktoré ohlušuje intenzívna doprava, sú to aj mosty, ktoré spájajú, ale paradoxne aj rozdeľujú, keď ich vyústenie na brehu rieky nekompromisne pretína mestské štvrte. Na niektoré miesta sa vraciam a kreslím si, alebo fotografujem ich zmeny. Dívam sa na bývalé predmestia rýchlo sa meniace na husté kompaktné mesto a pozorujem aj viaceré územia v centre, ktoré dnes vyzerajú skôr ako periféria.

Mesto sa rýchlo mení. Pripomínajú mi to bratislavské fotografie spravené len pred pár rokmi, a takisto zábery z niektorých miest v Paríži a vo Versailles, kam som sa občas vracal v období pred pandémiou, keď sa ešte dalo… Stojí za to pozrieť sa na mestský priestor z odstupom času, zachytiť si jeho zmeny a mierku vo vzťahu k človeku, ktorý sa v ňom môže cítiť stratený.

Mesto nás presahuje a vznikajú v ňom situácie, ktoré sú len ťažko pochopiteľné. Je to zle, alebo dobre?

Občas je treba vystúpiť z priamej linky a chvíľu len stáť a dívať sa. Vtedy sa dá lepšie zaostriť a objaviť drobné veci a priestory, ktoré sme predtým nezbadali. V tých veciach môžeme nájsť aj pár drobných odpovedí.

Séria vystavených obrázkov je reflexiou  mestských priestorov z pohľadu architekta. Sú to súkromné priame spoje, ktoré vedú cez objektív…

Michal Bogár